Prečítajte si príbehy žien, ktoré žijú s endometriózou.
Keď Máriu v 26 rokoch odviezla záchranka s neznesiteľnou menštruačnou bolesťou, z nemocnice odišla bez odpovedí. Diagnózu endometriózy sa dozvedela až po urgentnej operácii v Holandsku a neskôr jej potvrdili 4. štádium ochorenia. Jej príbeh je cestou cez bolesť, strach a necitlivé slová až k odbornej pomoci, novému životu a rozhodnutiu pomáhať ďalším ženám.
Lenka o endometrióze nevedela, až kým jej priamo v práci nepraskol vajcovod a urgentná operácia ju nepripravila o ľavý vaječník aj vajcovod. Nasledovali roky IVF, neúspešných transferov, strát a náročných operácií, ale aj lekárka, ktorá pri nej neprestala stáť. Dnes má doma dvoch zdravých synov – dva zázraky, pre ktoré celý boj stál za to.
U mňa sa problémy začali už v detstve. Stále zápaly hrdla, angíny, zdurené uzliny, zápaly dutín a prešla som aj vážnym zápalom pľúc, keď ma zachraňovala suseda, zhodou okolností moja vtedajšia všeobecná doktorka.
Od svojej prvej menštruácie (v 12 rokoch) som mávala počas svojich dní obrovské bolesti. Častokrát som pre ne musela odísť zo školy. Jediné riešenie, ktoré mi gynekológ odporučil, bola hormonálna antikoncepcia.
Aj keď sa to zdá nemožné a je to desivé, zvládneš to. Nie vždy cesta od podozrenia k diagnóze musí trvať dlhé roky. A je úplne v poriadku, ak najťažšia časť nie je fyzické zotavovanie, ale psychicky sa s tým celým zrovnať a prijať new normal.
