O endometrióze som až do novembra 2019 nevedela vôbec nič. Všetko sa začalo náhle, priamo v práci, keď mi bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania praskol vajcovod. Nasledovala urgentná laparoskopická operácia, počas ktorej mi diagnostikovali endometriózu a museli mi odobrať ľavý vaječník aj vajcovod.
Operovala ma MUDr. Janka Mišáková, ktorá v tom čase pracovala v nemocnici aj v centre asistovanej reprodukcie. Vtedy som ešte netušila, že práve ona bude človekom, ktorý bude stáť pri mne počas celej mojej náročnej cesty.
V januári 2020, hneď po šesťtýždňovej pooperačnej rekonvalescencii, som pod jej vedením nastúpila do centra asistovanej reprodukcie. Už v marci som absolvovala svoj prvý cyklus IVF a čerstvý embryotransfer. Bol úspešný. Tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií a narodil sa nám krásny a zdravý syn.
V septembri 2021 som otehotnela prirodzene. Tehotenstvo sa však prestalo vyvíjať a nasledovala kyretáž.
V januári 2022 mi opäť objavili cysty a endometriózne ložiská. Vrátila som sa preto do centra asistovanej reprodukcie a začal sa náš boj o druhé dieťa. Vo februári som absolvovala neúspešný KET a ďalší nasledoval v máji – opäť bez úspechu. V júni sme podstúpili druhý cyklus IVF s čerstvým embryotransferom, ktorý sa tiež nepodaril.
Od júna do novembra 2022 som bola uvedená do umelej menopauzy. Každých 28 dní som dostala injekciu Diphereline, celkovo štyrikrát. V novembri nasledoval ďalší KET. Tentoraz som otehotnela, išlo však iba o biochemické tehotenstvo.
V decembri sme začali hľadať príčinu. Genetické aj endokrinologické vyšetrenia boli v poriadku, hematologické vyšetrenie však potvrdilo antifosfolipidový syndróm.
V apríli 2023 som podstúpila ďalšiu laparoskopickú operáciu u MUDr. Bielika v Martine. Odstránili mi endometriózne ložiská a cystu z pravého vaječníka, uvoľnili zrasty a vykonali resekciu močového mechúra.
V júni nasledoval tretí cyklus IVF a čerstvý embryotransfer. Výsledkom bolo opäť biochemické tehotenstvo. Augustový KET bol neúspešný a v septembri som absolvovala hysteroskopiu s nálezom nepriechodnosti.
V januári 2024 sme sa pustili do štvrtého cyklu IVF. Čerstvý embryotransfer sa opäť nepodaril. V apríli som po testoch EVA, ERA a ALICE absolvovala ďalší KET – a tentoraz som otehotnela.
V tom čase sa o mňa starala MUDr. Michaela Grossová, všetky ďalšie kroky sme však naďalej konzultovali aj s MUDr. Jankou Mišákovou. Hoci už v centre nepracovala, stále pri mne stála, radila mi a pomáhala určovať ďalší postup.
V novembri 2024, v 29. týždni tehotenstva, prišiel predčasný pôrod. Došlo k roztrhnutiu placenty aj maternice a lekári mi museli maternicu odobrať. Počas dvoch týždňov som podstúpila štyri operácie. Prvou bol samotný pôrod a odstránenie maternice. Pri druhej ma museli znovu otvoriť a vyčistiť vzniknutú infekciu, pri tretej nasledovala výmena systému Vivano a pri štvrtej ranu definitívne uzavreli.
Počas pôrodu v Trnave na mňa spadli nástroje a na bruchu mi ostala popálenina. Následne sa rozvinula infekcia, pre ktorú boli potrebné ďalšie operácie. Napriek všetkému sa náš synček narodil bez následkov a je zdravý.
Od februára 2025 užívam Endovelle.
O pocitoch, chvíľach, keď som siahala na úplné dno, o bolesti a trápení by sa dal napísať ďalší dlhý príbeh. Keď sa však dnes pozriem na svoje dva krásne zázraky, na svojich dvoch zdravých chlapcov, viem, že ten boj stál za to.
Jedinou lekárkou, ktorá pri mne po celý čas stála, bojovala spolu so mnou, radila mi, vybavovala potrebné kroky a konzultovala ďalšie postupy, bola MUDr. Janka Mišáková z NsP Myjava. Pomáhala mi aj v čase, keď už v centre asistovanej reprodukcie nepracovala.
Jej patrí celá moja vďaka za mojich synov. Verím, že práve vďaka nej ich dnes mám.
