U mňa sa problémy začali už v detstve. Stále zápaly hrdla, angíny, zdurené uzliny, zápaly dutín a prešla som aj vážnym zápalom pľúc, keď ma zachraňovala suseda, zhodou okolností moja vtedajšia všeobecná doktorka.
Asi okolo 10. roku som na WC pocítila prudkú bolesť a nemohla som už vstať. Museli ma vyniesť. Bolesť bola ochromujúca. Myslím, že to bolo slepé črevo. Podali mi na zápal opäť antibiotiká a išlo sa ďalej.
Po 12. roku, keď prišla menštruácia, sa stav zhoršoval. Pribúdali aj kožné problémy. Na gymnáziu ma už počas menzesu uvoľňovali z vyučovania a posielali so mnou spolužiačku, aby som vôbec došla domov. Vtedy mi ešte analgetiká ako-tak zabrali, ale zápaly sa zhoršovali.
V sedemnástich som skončila prvýkrát v Ružinovskej nemocnici, pretože mi nový obvodný lekár predpísal Elokom na zvláštne červené fľaky na tvári. Navštívila som kožného lekára, ten mi dal iný krém a ráno som sa zobudila s opuchnutou tvárou. Ani oči som nevedela otvoriť.
Tak som skončila na infekčnom kožnom oddelení, kde si všimli aj to, ako veľmi trpím, keď príde menzes. Horúčky a zápaly prichádzali s periódou a hormonálny obraz bol hraničný. Preto mi predpísali antikoncepciu Cilest, ktorú som s jednou obmenou liečiva užívala 18 rokov.
Prvé roky ušli, ale časom sa opäť ohlasovali zápaly. Často som bola na pohotovosti a počas periódy mi naskočili horúčky. Trup až po krk spolu s rukami sa mi vyhádzal fialovočervenými fľakmi a prichádzali veľmi silné bolesti. Keď to niektorý lekár videl, bol zhrozený, ale stále mi tvrdili, že nevedia, čo to je.
Zápaly sa zhoršovali, očné kanáliky sa upchávali, dutiny boli nepriechodné a pod pazuchami sa mi pravidelne pri nástupe menzesu a ďalších ťažkostí objavovali podkožné hrčky. Moja vtedajšia obvodná doktorka Etela Janeková ich zľahčovala a tvrdila, že ich mám z holenia. Hovorila mi, že nemá krištáľovú guľu, aby vedela, čo mi je, a poslala ma akurát na panoramatický snímok zubov.
Veľmi sa mi zhoršovali bolesti a už som mala aj problémy s črevami. Chodenie na WC sa stalo permanentným stresom. Pridala sa únava.
Raz som skončila na Heydukovej s cystami či hrčkami, ktoré mali až dva centimetre. Od brady po trup som ich mala napočítaných približne 30. V nohách som mala zrazeniny, o ktorých mi niektorí lekári tvrdili, že sa vstrebú. Až jedna doktorka mi povedala, že už nemôžem užívať antikoncepciu a zrazeninu v nohe mi musia vyoperovať. Myslím, že mi zachránila život.
Prestala som užívať antikoncepciu. Odvtedy nastalo peklo.
Stále som dochádzala do gynekologickej ambulancie na Strečnianskej k Dr. Karkalíkovi. Nie vždy tam bol, lekári sa obmieňali a on mi podľa jednoduchého sona tvrdil, že mi nič nie je.
Preto som zašla aj k Dr. Feketemu na Heydukovej. Ten videl cysty a ďalšie problémy, ale tiež nič neurobil. Vyslovil podozrenie na endometriózu, ale keď som sa pýtala, čo to je, povedal mi, že nevedia a že musím mať deti a potom by to riešili kastráciou.
A tak prišla prvá akútna operácia ľavého vaječníka, kde mi niečo prasklo a ja som plakala od bolesti, neschopná sa hýbať. Na pohotovosti na Antolskej sa síce správali dobre a odborne, ale keď som skončila na oddelení, mala som už úplne inú skúsenosť.
Ešte predtým posielali po ďalších doktorov, ktorí ma vyšetrovali, zatiaľ čo som krvácala. Točili hlavami a medzi sebou opakovali, že nevedia, čo to je. So mnou však nikto nekomunikoval.
Nasadili mi antibiotiká, pretože som mala vysoké zápalové hodnoty. Operáciu odkladali a nakoniec, keď som sa tam zrútila, ma operovali. Laparoskopicky operovali iba vaječník. Najhoršia bolesť v tom mieste prešla, ale inak som trpela bolesťami brucha a celého tela ako nikdy predtým. Peklo na Zemi.
Mala som pocit, že moje problémy zľahčovali a zosmiešňovali. Keď som sa sťažovala, že sa nerobí to, čo povedal doktor, a niekoľko dní mi nevytiahli ani hadičku z brucha, prestali mi nosiť aj antibiotiká. Musela prísť hlavná sestra, ktorá situáciu preverila a nakoniec sa o mňa starala ona.
Trauma na celý život. Chcela som už len odtiaľ preč.
Potom prišli obličkové koliky, pri ktorých som od bolesti škriabala steny. Urologička Dr. Szoldová ma po troch mesiacoch, počas ktorých som stále močila piesok, poslala preč s tým, že nevie, čo mi je. Liečba liekmi mi nerobila dobre. A to je slabé slovo.
Musela som vymeniť aj obvodného lekára a v nádeji, že to bude lepšie, som išla k Dr. Kovárovi na Strečnianskej. Prišla som z posledných síl s tým, že potrebujem gastroenterológa. Prehmatal mi brucho a poslal ma k psychológovi.
Zvládla som jedno sedenie. Medzitým sa môj stav ďalej zhoršoval a črevo sa stalo nepriechodným. Bolesti boli strašné.
Už sa nedalo nikam chodiť. Problémy neprichádzali iba vtedy, keď mala prísť perióda, ale boli prítomné stále.
Riešila som celiakiu, laktózovú intoleranciu aj HIT. Vyšetrenia absolvoval doc. Makovec z Heydukovej nemocnice. Laktózová intolerancia a HIT sa potvrdili, celiakiu mi však nepotvrdil, aj keď mi hovoril, že to tak vyzerá. Z MR boli podľa mojich informácií popísané dilatované klky, rôzne útvary, ktoré označili možno ako zrasty, a oslabené črevo. Celiakia však nebola potvrdená biopsiou.
Takže žiadne ZŤP ani úľava. Povedala som mu, že mám pocit, že umieram. Odpovedal mi, že sa vidíme o rok.
V zúfalstve som ešte stihla navštíviť imunologičku Dr. Valentovú, ktorá ma na základe krvného obrazu uisťovala, že niečo nie je v poriadku. Odporučila mi skúsiť si doma upiecť lepkový chlieb, aby sme vylúčili, že problémy spôsobujú pridané látky v pečive z obchodu.
Môj stav sa však prudko zhoršil a opäť som skončila na akútnej operácii v Heydukovej nemocnici. Tam mi vyoperovali apendix, ktorý mi podľa slov chirurga úplne zablokoval črevá. Chirurg mi povedal, že črevá mám veľmi oslabené a stiahnuté nadol a že môj stav bol veľmi vážny.
Opäť prišlo utrpenie. Už som skoro nič nemohla jesť. Prebíjala som sa životom, ako sa dalo. Väčšina ľudí ma postupne opustila. Keď som sa stále sťažovala na bolesti brucha a horúčky a mala za sebou dve operácie, mala som pocit, že mi už nikto neverí.
Až mi praskla endocysta a histamínové fľaky už boli všade.
Niekoľko rokov som nechodila k Dr. Karkalíkovi, pretože mi stále hovoril, že mi nič nie je. Po prasknutí cysty som však prišla s naliatym bruchom s tým, že toto už nemôže prehliadnuť. Prišla som zohnutá od bolesti. Urobil mi jednoduché sono a povedal: „Nič Vám gynekologicky nie je.“
Dal mi papier na pohotovosť, kde som strávila sedem hodín. Povedali mi, že musím vymeniť gynekológa.
Z posledných síl som cez známych našla Dr. Maľovú, ktorá pracuje v Senci. Po dvoch mojich vetách mi povedala, že mám endometriózu, možné postihnutie čreva a obličiek a vaječníky plné cýst.
Ostali mi jeden či dvaja kamaráti, ktorí ma tam vozili. Poslala ma na MR s gélovým kontrastom a na hematológiu.
Endometrióza sa potvrdila.
Zároveň mi našli nádor v stehennej kosti a trombofilnú mutáciu – heterozygot FV Leiden, tzv. Leidenskú mutáciu. Dr. Fliegová na Antolskej ma upozornila na vysoké riziko spojené s užívaním estrogénu.
Akoby toho už nebolo dosť. A môj príbeh sa tým ešte nekončil.
Dr. Maľová mi predpísala gestagén Endovelle. Do dvoch mesiacov som mala obrovské problémy so šľachami, svalmi, kĺbmi aj kosťami. Šľachy mi praskali tak hlasno, že som sa niekedy zľakla. A to nehovorím o bolesti.
Prišla obrovská únava. Každé ráno sa mi chcelo plakať pri predstave, že sa musím pohnúť.
Pani doktorka mi gestagén vymenila za Ryeqo. Neskôr som dostala triptorelínové injekcie raz mesačne. Musela som si nájsť aj ortopéda, ale okamžite ma mohli vziať iba na súkromnej klinike, a tak som sa už začínala obávať aj o financie.
Dr. Žabka mi odporučil kolagén a vitamín D. Po troch návštevách ma s nádorom poslal k Dr. Tóthovi na onkoortopédiu. Ten ma poslal na MR, ale k jeho vyhodnoteniu som sa už nedostala. Neskôr mi Dr. Žabka napísal, že Dr. Tóth odišiel.
Odvtedy na ortopédiu nechodím, hoci nádor, ktorý mám v kosti – kalcifikovaný fibróm – má viac ako 5 cm. Tvrdili mi, že ho nemôžem cítiť, ale ja ho cítim a niekedy na tej strane nemôžem ani spať.
Triptorelín som znášala veľmi ťažko. Prichádzali depresie a často aj myšlienky na smrť. Bola som sama. Keby mi sem-tam niekto nezašiel na nákup aspoň tých pár vecí, ktoré môžem jesť, neviem, ako by som to zvládla.
Pani Dr. Maľová mi nehovorila o plánoch do budúcna. Vždy povedala, že sa teraz zaujímame o to, čo je aktuálne.
Už som nevládala. Stav sa opäť zhoršoval a z posledných síl som si vybavila kompletnú hysterektómiu v Ružinove u Dr. Foltína. Do Martina by ma nemal kto odviezť. Mám v podstate len mamu, ktorá je už staršia a býva v Štiavnici. Ostatní sa postupne vzdialili. Predsa len, človek, ktorý sa stále sťažuje na bolesti, asi nie je najlepší spoločník. Ostalo mi iba pár kamarátov.
Po operácii som mala problémy aj so stravou. Hoci som nahlásila všetky svoje intolerancie, nosili mi prevažne jedlá, ktoré som nemohla jesť. Dostávala som síce bezlepkový chlieb, ale ani ten som pre obsah kvasníc nemohla.
Po operácii mi nikto nespomenul ďalšie kontroly ani rehabilitácie. Dr. Foltín mi povedal, že by som mala užívať estrogén. Po všetkých predchádzajúcich skúsenostiach s hormonálnou liečbou a vzhľadom na svoje riziká som z toho mala veľké obavy.
Ešte pred operáciou som po hormonálnej liečbe musela podstúpiť kolonoskopiu u Dr. Letkovského na NOÚ. Bol prekvapený tým, ako sa moje črevá počas vyšetrenia správali. Povedal mi, že niečo také ešte nezažil. Črevo však už podľa neho zvnútra, až na hemoroid, vyzeralo čisté a bolo uvoľnené od maternice. Mohla som teda podstúpiť operáciu.
Po operácii som sa musela vrátiť do práce. Keby môj zamestnávateľ nebol tolerantný, možno by som prišla aj o prácu, na ktorú som študovala polovicu života. Kedysi som bola nádejná vedkyňa.
Dostala som ešte dva mesiace navyše, ale potom som už musela nastúpiť. Prvé dni som chodila taxíkom a zažívala príšerné bolesti celého tela.
Stále sa stretávam s nepochopením, prečo ma bolia nohy, kĺby a brucho. Po operácii a jednej kontrole som dostala informáciu, že sa opäť uvidíme o rok.
Je to síce lepšie ako predtým, ale stále tento život nezvládam ani fyzicky, ani psychicky. Pracovať dokážem maximálne tri dni v týždni a potom sa na ďalšie štyri dni zrútim od únavy.
Toto je moja cesta s endometriózou. Cesta, ktorá sa začala dávno predtým, ako som konečne dostala svoju diagnózu.
