Od svojej prvej menštruácie (v 12 rokoch) som mávala počas svojich dní obrovské bolesti. Častokrát som pre ne musela odísť zo školy. Jediné riešenie, ktoré mi gynekológ odporučil, bola hormonálna antikoncepcia. A tak som približne 10 rokov žila v predstave, že bolestivá menštruácia je normálna a bežná a jediné, čo ma zachráni, je hormonálna antikoncepcia.
Po vysokej škole som si povedala, že je čas na detox. Vysadila som antikoncepciu a začala sa moja cesta k uvedomeniu. Každý mesiac som užívala silné analgetiká, pretože inak som nevedela fungovať. Bolesti som mávala aj mimo menštruácie a napokon mi vyoperovali slepé črevo.
O pár rokov neskôr, keď sme sa pokúšali o bábätko, mi na reprodukčnej klinike povedali, že mám „čokoládovú cystu na vaječníku“, teda endometriózu, a že pravdepodobnosť prirodzeného počatia je veľmi nízka. Rozbehol sa kolobeh IVF a pokračovala aj moja cesta precitnutia. Keďže vtedajší partner napokon cúvol od predstavy mať deti, rozhodla som sa svoje zdravie a možnosť mať rodinu vybojovať aj bez neho.
Nasadili mi Endovelle a približne po troch štvrťrokoch užívania cysta zmizla. Teraz sa s aktuálnym partnerom snažíme o prirodzené počatie a verím, že nám to bude dopriate, kým sa endometrióza opäť naplno neozve.
Každý mesiac mám bolesti, no táto diagnóza mi zároveň otvorila oči a svojím spôsobom som za ňu vďačná. Naučila som sa počúvať svoje telo. Som na seba menej náročná, pochopila som, že je úplne v poriadku povedať „nie“, a ľudí, ktorí mi nie sú oporou, postupne zo svojho života vylučujem.
Vďaka endometrióze som spoznala, čo je pre mňa dobré a čo mi, naopak, škodí. Veľmi mi pomohlo aj to, že som sa stala členkou skupiny žien s podobným osudom. Už len vedomie, že v tom človek nie je sám, dokáže veľmi povzbudiť.
Aj vám preto ďakujem, že svoj voľný čas venujete ENDOvoice. Je to skvelé a svojou prácou pomáhate mnohým ženám cítiť sa lepšie. :)
